Zranenia pri volejbale
Čo hráčov najčastejšie vyradí a ako tomu predísť
Volejbal je nekontaktný šport. Medzi vami a súperom je sieť, nikto vás nezráža na zem a v štatistikách úrazovosti sa len ťažko bude tlačiť dopredu vedľa hokeja či futbalu. Na prvý pohľad teda vyzerá ako celkom bezpečný šport. Veď čo sa už môže stať? Prekvapivo veľa.
Hráč sa počas jedného tréningu odrazí a dopadne desiatky, možno aj stovky ráz. Pri sieti navyše pristáva v priestore, kde sa stretávajú nohy spoluhráčov a súperov. Rameno pritom dostáva zabrať pri množstve útočných pohybov, ktoré sa počas tréningu a zápasu neustále vracajú. Práve táto kombinácia výskokov, dopadov, rýchlych zmien smeru a veľkého množstva pohybov predstavuje pre telo značnú záťaž.
Niektoré zranenia prídu okamžite. Jeden nešťastný dopad, zlý krok pri sieti alebo kontakt s iným hráčom a problém je na svete. Iné sa ozývajú oveľa nenápadnejšie. Telo dostáva záťaž postupne, objaví sa mierna bolesť, ktorá spočiatku nemusí výrazne prekážať. Hráč ju ignoruje, potrénuje ďalej a čaká, že zmizne. Niekedy však nezmizne. Naopak, postupne sa stupňuje, až začne ovplyvňovať samotný výkon.
V Klinike ReFit sa s týmito situáciami stretávame pravidelne. Staráme sa o volejbalistky Slávie Ekonomická univerzita Bratislava a ako oficiálny partner Slovenskej volejbalovej federácie aj o reprezentantov a reprezentantky Slovenska v plážovom volejbale. Máme tak možnosť vidieť volejbal z oboch strán, z palubovky aj z piesku, a práve rozdiely v zraneniach medzi nimi sú väčšie, než by ste možno čakali.
Na základe našej dlhodobej spolupráce sme sa rozhodli podeliť sa o naše skúsenosti s liečbou zranení v tomto športe.
Prečo sa môžete pri volejbale zraniť, aj keď ide o nekontaktný šport
Moderný volejbal už dávno nie je len o tom, kto lepšie trafí loptu. Je to rýchla a fyzicky náročná hra, v ktorej sa stretáva sila, rýchlosť, obratnosť, koordinácia a výbušnosť. Hráč musí v priebehu niekoľkých sekúnd reagovať, zrýchliť, zabrzdiť, zmeniť smer a opäť pokračovať v hre. A to všetko často vo vysokom tempe.
Pri vzniku zranenia pritom zohráva úlohu viacero faktorov. Niekedy rozhodne jeden nešťastný pohyb alebo dopad, inokedy sa problém buduje postupne. Telo je dlhodobo vystavené rovnakej záťaži a postupne nemusí stíhať regenerovať. Ak sa k tomu pridá únava, nedostatočná kompenzácia, technické nedostatky alebo staršie nedoliečené zranenie, riziko problémov narastá.
Špecifickým miestom je priestor pri sieti. Hráči pri blokovaní a útoku často dopadajú veľmi blízko seba a stačí malá odchýlka v smere dopadu, aby noha skončila na chodidle spoluhráča alebo súpera. Práve takéto situácie patria medzi najčastejšie príčiny akútnych zranení vo volejbale.
Aj preto môžeme volejbalové zranenia zjednodušene rozdeliť na dve skupiny. Akútne úrazy, ktoré vzniknú v jednom konkrétnom momente, a zranenia z preťaženia, ktoré sa vyvíjajú postupne. Prvé si všimnete okamžite. Tie druhé začínajú často nenápadne a hráč ich má tendenciu prehliadať, až kým ho nezačnú obmedzovať.
Členok - najčastejšie zranenie volejbalistu
Ak by sme mali vybrať jeden úraz, ktorý je pre volejbal typický, bol by to podvrtnutý členok. Tvorí približne 40 % všetkých volejbalových zranení a najčastejšie vzniká pri dopade po bloku alebo útoku.
Mechanizmus býva jednoduchý. Hráč vyskočí, odohrá loptu a pri návrate na zem dopadne na chodidlo spoluhráča alebo súpera. Členok sa dostane do neprirodzenej polohy kde sú najviac zaťažené vonkajšie väzy. Nasleduje bolesť, opuch a často aj modrina.
Samotným úrazom sa však príbeh nekončí. Pri ľahšom poranení sa väz môže zotaviť v priebehu niekoľkých týždňov, pri vážnejšom to trvá podstatne dlhšie. Veľkým problémom je predčasný návrat k športu. Keď bolesť ustúpi, hráč má pocit, že je všetko v poriadku. Členok však ešte nemusí byť dostatočne stabilný ani pripravený na ďalšiu záťaž.
A práve predchádzajúce podvrtnutie členka je jedným z najvýznamnejších rizikových faktorov ďalšieho podvrtnutia. Nedoliečený členok sa jednoducho rád vracia.
Koleno, ktoré bolí každý deň
Po členku je koleno druhou oblasťou, ktorá je vo volejbale výrazne zaťažovaná. Jedným z najčastejších problémov je patelárna tendinopatia, známa aj ako skokanské koleno. Ide o preťaženie šľachy pod jabĺčkom, ktoré súvisí s veľkým množstvom výskokov a dopadov. Začína to nenápadne. Najskôr sa objaví bolesť pod jabĺčkom po tréningu. Neskôr sa môže ozvať už počas rozcvičky a postupne aj pri bežných činnostiach, napríklad pri chôdzi po schodoch. Nejde pritom o problém, ktorý vyrieši pár dní úplného pokoja. Šľacha potrebuje záťaž, ale správne nastavenú odborníkom a postupne dávkovanú do rehabilitačného procesu.
Druhou skupinou sú akútne poranenia väzov, najmä predného skríženého väzu, známeho ako ACL. Vznikajú pri prudkej rotácii kolena, náhlom zastavení alebo pri nešťastnom dopade po výskoku, často aj bez akéhokoľvek kontaktu so súperom. Hráč môže počuť alebo pocítiť prasknutie, po ktorom koleno rýchlo opuchne a stratí svoju stabilitu. V takejto situácii je dôležité vyhľadať odborné vyšetrenie čo najskôr a nespoliehať sa na to, že ťažkosti do rána samy ustúpia.
Rameno - daň za tisíce pohybov nad hlavou
Kým členok a koleno často dostávajú zabrať pri dopadoch, rameno čelí inému typu záťaže. Najmä pri smečoch a podaniach je vystavené veľkému množstvu pohybov nad hlavou a práve ich opakovanie môže postupne viesť k problémom.
Častým problémom je preťaženie rotátorovej manžety, skupiny svalov a šliach, ktoré pomáhajú udržiavať hlavicu ramennej kosti v správnej polohe a zabezpečujú stabilitu ramenného kĺbu počas pohybu. Pri tisícoch opakovaných pohybov môže dochádzať k preťaženiu týchto štruktúr, najmä ak stabilizačné svaly lopatky a ramena nefungujú optimálne. Postupne sa môže objaviť bolesť, stuhnutosť, obmedzenie pohybu alebo pocit nestability.
Rameno sa pritom často neozve dramaticky. Problém môže začať nenápadne, pocitom stuhnutosti alebo miernou bolesťou po tréningu. Práve v tejto fáze má zmysel ťažkosti riešiť a nečakať, kým bolesť začne obmedzovať smečovanie či podanie. Významnú úlohu pritom zohráva aj prevencia. Cielená práca so svalmi rotátorovej manžety, stabilizátormi lopatky a celým pohybovým reťazcom od dolných končatín až po rameno môže pomôcť znížiť riziko preťaženia.
Prsty a zápästie - zranenie, ktoré sa ľahko prehliadne
Prsty patria medzi časté volejbalové zranenia a zároveň medzi tie, ktoré hráči zvyknú podceňovať. Najčastejšie k nim dochádza pri blokovaní alebo pri kontakte s loptou, keď prst dostane náraz v neprirodzenej polohe.
Rozsah poranenia môže byť rôzny. Niekedy ide len o narazenie alebo natiahnutie väzov, v iných prípadoch môže dôjsť k poškodeniu šliach, vykĺbeniu alebo zlomenine. Hráči pritom často prst jednoducho zatejpujú k susednému prstu a pokračujú v hre. Pri ľahšom poranení to nemusí predstavovať problém, no pri vážnejšom môže nesprávne zahojenie viesť k dlhodobému obmedzeniu pohybu, bolesti alebo deformite prsta.
Dôležité je preto všímať si, ako sa prst po úraze správa. Ak výrazne opuchne, je veľmi bolestivý, nedá sa ním voľne hýbať alebo je viditeľne vychýlený, samotný tejp nestačí. V takom prípade je vhodné odborné vyšetrenie a podľa potreby aj röntgenové vyšetrenie, aby sa vylúčilo vážnejšie poškodenie.
Nie všetko je o kolenách a členkoch
Volejbal prináša aj ďalšie problémy, ktoré nemusia byť na prvý pohľad také viditeľné. Časté sú napríklad bolesti v oblasti driekovej chrbtice. Podieľať sa na nich môže opakované skákanie a dopady, jednostranné zaťaženie, nedostatočná kompenzácia, ale aj spôsob, akým hráč pri jednotlivých herných situáciách využíva svoje telo.
A potom je tu otras mozgu. Vo volejbale nie je taký častý ako v kontaktných športoch, ale rozhodne nie je nemožný. Môže vzniknúť pri páde, náraze alebo zrážke s iným hráčom či okolím ihriska. Práve preto netreba zabúdať, že aj nekontaktný šport môže priniesť situáciu, pri ktorej nejde len o boľavý členok či koleno.
V čom je plážový volejbal iný
Plážový volejbal sa od halového líši nielen prostredím, ale aj tým, ako pôsobí na telo. Piesok je mäkší a nestabilnejší povrch, ktorý tlmí dopady a zároveň mení spôsob pohybu hráča. Pri výskokoch hráči dosahujú nižšiu výšku a pri hre vo dvojici majú viac priestoru na dopad, čo môže znižovať riziko niektorých poranení, napríklad podvrtnutia členka.
Záťaž sa však úplne nestráca, len sa presúva na iné časti tela. V hre vo dvojici má každý hráč oveľa väčší podiel na všetkých herných činnostiach. Podáva, prijíma, blokuje aj útočí, a preto je rameno vystavené veľkému množstvu opakovaných pohybov nad hlavou. Nestabilný piesok zároveň kladie väčšie nároky na svaly trupu, ktoré musia neustále reagovať na zmeny podkladu a udržiavať telo v stabilnej polohe. Aj preto sa medzi časté problémy plážových volejbalistov zaraďujú bolesti driekovej chrbtice a ramena.
Špecifická je aj samotná športová sezóna. Profesionálni plážoví volejbalisti často trénujú a súťažia počas celého roka, pričom medzi jednotlivými turnajmi cestujú a hrajú aj v náročných klimatických podmienkach. Vysoké teploty a dlhodobá fyzická záťaž môžu zvyšovať nároky na regeneráciu a riziko svalového preťaženia. Práve preto má pri plážovom volejbale svoje miesto nielen samotný tréning, ale aj pravidelná regenerácia, prevencia a rehabilitácia počas celého roka.
Čo robiť hneď po zranení
Prvé hodiny po zranení môžu výrazne ovplyvniť ďalší priebeh hojenia. Základom je preto zranenú časť tela najskôr chrániť a ďalej ju nezaťažovať. Nie je vhodné snažiť sa bolesť „rozchodiť“ alebo pokračovať v hre napriek zraneniu.
V prvých hodinách môže pomôcť chladenie, ktoré je vhodné aplikovať opakovane približne 15 minút cez vrstvu látky, nikdy nie priamo na pokožku. Dôležitá je aj primeraná kompresia elastickým obväzom a vyvýšenie zranenej končatiny, ideálne nad úroveň srdca. Tieto opatrenia môžu pomôcť zmierniť opuch a nepríjemné pocity po úraze.
Naopak, v akútnej fáze nie je vhodné zranené miesto zahrievať, masírovať ani zaťažovať len preto, aby sme si overili, či „to ešte ide“. Rovnako sa neodporúča alkohol, ktorý môže nepriaznivo ovplyvniť priebeh akútnej fázy hojenia.
Dôležité však je uvedomiť si, že po úvodnej fáze zranenie nepotrebuje iba pokoj. Hneď ako to stav dovolí, je potrebné začať s postupným a primeraným zaťažovaním. Práve vhodne dávkovaný pohyb pomáha tkanivám znovu získať pevnosť, funkciu a odolnosť. A práve tu sa často ukazuje rozdiel medzi tým, keď sa zranenie iba nechá „doliečiť“, a keď sa rehabilitácia riadi podľa konkrétneho typu zranenia a aktuálneho stavu športovca.
Kedy traumatológ, kedy ortopéd a kedy fyzioterapeut
Pri čerstvom úraze je dôležité vedieť, kedy nestačí len oddych a tejp. Ak sa objaví výrazný opuch, viditeľná deformita, končatinu nie je možné zaťažiť alebo je prítomný výrazný pocit nestability, je vhodné vyhľadať traumatologické vyšetrenie čo najskôr. Môže ísť napríklad o zlomeninu, vykĺbenie, vážnejšie poranenie väzov alebo poranenie prsta, pri ktorom je jeho tvar či postavenie zmenené.
Ortopéd prichádza na rad najmä vtedy, keď ťažkosti pretrvávajú, opakujú sa alebo vznikali postupne. Môže ísť o opakované podvrtnutia a nestabilitu členka, pretrvávajúcu bolesť kolena, podozrenie na poškodenie menisku či chrupavky alebo dlhodobé problémy s ramenom. Ak je potrebné podrobnejšie posúdiť štruktúry vo vnútri kĺbu, môže lekár odporučiť aj zobrazovacie vyšetrenie, napríklad magnetickú rezonanciu.
Fyzioterapeut zohráva dôležitú úlohu počas celého procesu návratu k pohybu a športu. Jeho úlohou nie je iba zmierniť bolesť, ale postupne obnoviť rozsah pohybu, silu a koordináciu a zároveň pracovať na príčine, ktorá mohla k zraneniu prispieť. Pred návratom k plnej športovej záťaži je dôležité overiť, či je telo na nároky tréningu a zápasu skutočne pripravené. To, že zranenie už nebolí, totiž ešte nemusí znamenať, že je pripravené na plnú záťaž.
Dá sa zraneniam predchádzať?
Do veľkej miery áno, hoci žiadny preventívny program nedokáže riziko zranenia úplne odstrániť. Jeho cieľom je však riziko čo najviac znížiť a včas odhaliť faktory, ktoré k zraneniu môžu prispievať.
Základom je kvalitné rozcvičenie a aktivácia svalov, ktoré budú počas tréningu najviac zaťažované. Dôležitú úlohu má aj nácvik správneho dopadu po výskoku a pravidelná práca na stabilite členka a kolena. Pri ramene sa zameriavame najmä na silu a kontrolu lopatky a na správnu funkciu svalov rotátorovej manžety. Pri kolene je dôležité postupné a primerané zaťažovanie šliach, ktoré pomáha zvyšovať ich odolnosť bez zbytočného preťaženia.
Prevencia však nie je len o cvičení. Rovnako dôležité je správne dávkovanie tréningovej záťaže. Ak hráč vynechá niekoľko týždňov tréningu, nie je vhodné snažiť sa všetko dohnať v priebehu pár dní. Dôležité je sledovať aj počet výskokov, intenzitu tréningov a reakciu tela na záťaž. Ak bolesť pretrváva niekoľko dní alebo sa postupne zhoršuje, nie je vhodné ju ignorovať a pokračovať v tréningu bez úpravy záťaže.
Veľkým pomocníkom môže byť aj vstupné funkčné testovanie na začiatku prípravy. To dokáže odhaliť napríklad obmedzený rozsah pohybu v ramene, nedostatočnú stabilitu členka alebo rozdiely v sile medzi jednotlivými končatinami. Takéto informácie nám umožňujú lepšie nastaviť tréning aj preventívnu starostlivosť a venovať väčšiu pozornosť oblastiam, ktoré môžu byť náchylnejšie na preťaženie. Práve takýto individuálny prístup je súčasťou preventívnej práce, ktorú pri spolupráci s tímami využívame počas celej sezóny.
Ako to funguje pri spolupráci s tímom
Pri spolupráci s klubmi a reprezentáciami nečakáme, kým hráč príde až so zranením. Zdravotný stav hráčov sledujeme priebežne a prevencia je súčasťou ich športovej prípravy. Na začiatku spolupráce môže byť súčasťou vstupné funkčné testovanie, na ktoré nadväzujú kompenzačné a fyzioterapeutické tréningy. Ak dôjde k akútnemu zraneniu, cieľom je správne nastaviť liečbu a rehabilitáciu tak, aby sa hráč mohol bezpečne a postupne vrátiť späť do hry.
Rovnaký princíp má zmysel aj pri hráčoch, ktorí volejbal hrajú rekreačne alebo v amatérskych súťažiach. Aj keď netrénujú každý deň ako profesionáli, často nemajú dostatok času na regeneráciu ani pravidelnú preventívnu prípravu. Počas zápasu však ich telo musí zvládnuť rovnaké pohybové nároky.
Ak vás preto volejbalové zranenie stále obmedzuje, bolesť pretrváva dlhšie ako niekoľko týždňov alebo ste sa k športu vrátili po zranení bez dostatočnej rehabilitácie, je vhodné nechať si stav odborne posúdiť. Včasná diagnostika a správne nastavená rehabilitácia môžu pomôcť predísť tomu, aby sa rovnaký problém opakoval a postupne vás obmedzoval v športe, ktorý máte radi.
Prihlásiť sa na vstupnú diagnostiku môžete pomocou dopytového formuláru nižšie a naši odborníci sa o Vás radi postarajú.
