Ako pomáha fyzioterapia v procese liečby karcinómu prsníka?
Karcinóm prsníka je najčastejším zhubným nádorom u žien na Slovensku. Každoročne pribúda približne 3000 – 3500 nových prípadov. Vďaka prevencii, včasnej diagnostike a modernej liečbe sa darí zachraňovať čoraz viac životov.
Samotná liečba je však náročná nielen psychicky, ale aj fyzicky. Výrazne ovplyvňuje pohybový systém ženy – zasahuje lokálne tkanivá operáciou, ožarovaním a často aj obdobím obmedzenej pohyblivosti, ktoré býva odporúčané.
Práve tu má svoje miesto fyzioterapia. Môže byť súčasťou starostlivosti počas celej liečby a pomáha pripraviť telo na jednotlivé jej fázy, zmierniť vedľajšie účinky a urýchliť návrat k bežnému životu. V zahraničí je úplne bežné, že fyzioterapeut je súčasťou multidisciplinárneho tímu a sprevádza pacientku počas celého procesu liečby.
S čím sa ženy stretávajú počas liečby?
Liečba karcinómu prsníka prináša množstvo fyzických zmien a ťažkostí. Medzi najčastejšie patria:
- bolesť v mieste jazvy
- obmedzený rozsah pohybu v ramennom kĺbe
- ťažkosti s dýchaním pri pocite stuhnutia hrudníka a chrbta
- bolesti v oblasti lopatky
- vznik bolestivých „strún“ v podpazuší (axillary web syndrome)
- lymfedém
- jazvové a fibrotické zmeny
- únava
- poruchy držania tela
- neuropatie
Práve tieto ťažkosti otvárajú priestor pre fyzioterapiu, ktorej cieľom nie je len zmierniť fyzické symptómy, ale aj pomôcť žene znovu nadobudnúť dôveru vo vlastné telo a vrátiť sa k bežným denným aktivitám.
Chirurgická liečba a úloha fyzioterapie
Chirurgický zákrok predstavuje zásah do tkanív hrudníka, ktorého rozsah závisí od typu operácie. Často ide o viacero rezov alebo jeden veľký rez – v oblasti prsníka aj v podpazuší, kde sa odstraňujú lymfatické uzliny.
Každý takýto zásah mení prirodzenú pohyblivosť tkanív. Ak sa od začiatku nepracuje s jemnými technikami a vedomým vnímaním tela, môže dôjsť k stuhnutiu, bolesti a obmedzeniu pohybu.
Kľúčová je preto edukácia pacientky – citlivý rozhovor doplnený o praktické ukážky, ako sa o telo starať. Cielená fyzioterapia, zameraná na jazvu a obnovu rozsahu pohybu, je vhodná po kontrole a odporúčaní chirurgom.
Pacientka sa postupne učí:
- pracovať s jazvou (každá sa hojí individuálne, tlaková masáž nie je vhodná)
- upraviť dychové stereotypy
- zlepšiť mobilitu hrudníka a hrudnej chrbtice
- pripraviť sa na polohu počas rádioterapie (ruky nad hlavou bez pohybu niekoľko minút)
Dôležitá je aj edukácia o správnom hojení rany, starostlivosti o drén a zvládaní bolesti bez zbytočného obmedzovania pohybu. Individuálny prístup a spolupráca s chirurgom sú nevyhnutné.
Rekonštrukcia prsníka
Pri príprave na rekonštrukčné operácie sa pracuje najmä na posunlivosti a elasticite tkanív. Pomocou jemných techník a mobilizácií sa tkanivá pripravujú na zavedenie expandéra a následne implantátu.
Axillary web syndróm (bolestivé struny)
Ide o pomerne častú komplikáciu po operácii v podpazuší. Prejavuje sa ako bolestivé povrazce, ktoré sa objavujú pri pohybe ruky do upaženia alebo vzpaženia.
Okrem bolesti obmedzuje pohyb, môže sa pridávať opuch a zasahuje do bežného fungovania. Môže sa stať aj zdrojom chronických ťažkostí.
Fyzioterapia je tu zásadná:
- cielené cvičenie a strečing
- myofasciálne techniky pozdĺž povrazcov
- práca na posunlivosti tkanív a podpore lymfatického odtoku
Dôležitá je aj edukácia pacientky – autoterapia a postupné zapájanie svalovej pumpy.
Rádioterapia
Rádioterapia je často súčasťou liečby.
Okrem prípravy na samotnú polohu zohráva fyzioterapia úlohu najmä v následnej fáze – približne 6–12 týždňov po ukončení ožarovania, kedy dochádza k fibrotickým zmenám v hlbších vrstvách tkanív.
Typické sú:
- pocit „malej kože“
- tuhosť
- strata pružnosti
- vznik adhézií
- obmedzenie hybnosti
Už približne 6 týždňov po rádioterapii, keď je koža zahojená, sa môže začať s jemnou manuálnou terapiou a edukáciou, aby sa predišlo zhoršovaniu týchto zmien.
Treba myslieť aj na postradiačnú osteopatiu – zvýšené riziko zlomenín rebier, preto je potrebná opatrnosť dlhodobo.
Lymfedém
Lymfedému sa ženy veľmi obávajú. Často poznajú len pokročilé štádiá s výrazným opuchom, čo vedie k prehnanému šetreniu ruky – a to riziko naopak zvyšuje.
Počas liečby býva manuálna lymfodrenáž kontraindikovaná, preto je dôležitá:
- edukácia
- správny pohyb
- cvičenie podporujúce lymfatický odtok (svalová pumpa)
Po ukončení liečby môže byť indikovaná komplexná terapia – lymfodrenáž, kompresné pomôcky, cvičenie a režimové opatrenia.
Dôležité je riešiť už skoré príznaky:
- pocit ťažkej ruky
- napätie
- mierny opuch
- zmeny kože
To je už štádium 0 lymfedému a treba začať konať.
Pohyb po liečbe
Moderné odporúčania sa zhodujú – pohyb je pre onkologické pacientky kľúčový. Pomáha zlepšiť kondíciu, zvládať vedľajšie účinky liečby a podľa výskumov znižuje riziko recidívy aj zvyšuje celkové prežívanie.
Podľa odporúčaní WHO:
- 150–300 minút stredne intenzívnej aktivity týždenne
- alebo 75–150 minút intenzívnej aktivity
- 2–3 silové tréningy týždenne
- doplniť o flexibilitu a rovnováhu
Dnes už vieme, že aj silový tréning:
- nezhoršuje lymfedém
- nezvyšuje jeho riziko
- naopak, pomáha vďaka aktivácii svalovej pumpy
Cvičenie je vhodné vykonávať aj s kompresnou pomôckou (ak je indikovaná). Pri komplikáciách, ako sú infekcie, horúčky, anémia alebo kožné reakcie, je vhodné zvoliť miernejšiu aktivitu a postupne sa vrátiť k plnému režimu.
Záver
Fyzioterapia je dôležitou súčasťou liečby karcinómu prsníka. Nepomáha len telu, ale aj psychike ženy.
Pomáha jej znovu sa spojiť so svojím telom, porozumieť mu a postupne sa vrátiť k plnohodnotnému životu – bez strachu z pohybu.










